Rakety Stinger sú americké ľahké rakety zem-vzduch s infračerveným navádzaním, ktoré môže obsluhovať aj jedna osoba (oficiálne tvoria obsluhu dve osoby). Do služby bola zaradená v roku 1981, okrem USA ju používa ďalších 29 krajín a bližšie neurčené množstvo rôznych organizácií. Doposiaľ majú Stingery na svedomí prinajmenšom 270 zostrelov. Vyrobených bolo okolo 70 000 kusov.
Raketa môže útočiť na ciele až do vzdialenosti 4 800 m vo výškach medzi 180 a 3 800 m. Existuje aj niekoľko variant odpaľovaných z vozidiel (M-1097 Avenger, M6 Linebacker), ako verzia pre vrtuľníky a bezpilotné lietadlá. Taktiež predstavuje doplnkovú výzbroj PVO na palubách amerických vojnových lodí. Strela je najprv vymrštená do dostatočnej vzdialenosti od strelca a až potom sa zapne raketový motor na tuhé palivo. Strela využíva UV a IČ spektrum, vďaka čomu oproti starším modelom využívajúcim výhradne IČ navádzanie (Redeye a i.) lepšie odoláva rôznym protiopatreniam.
Výroba verzie FIM-92A začala v roku 1978 a v roku 1983 pribudla verzia B, resp. v 1987 verzia C. Tá bola už vopred prispôsobená pre plánované budúce modernizácie, čo vyústilo vo verziu D a neskôr G. Verzia FIM-92E Block I bola vyvinutá v roku 1995. Vďaka vylepšenému softwaru strela mohla zamerať aj pomalšie a nižšie letiace ciele. V roku 2001 pribudla verzia F s dosahom 7 600 m.
Prvé bojové nasadenie sa konalo v časoch Falklandskej vojny, kde mali britské jednotky SAS k dispozícii šesť kusov, no obsluha mala slabý výcvik. Navyše jediný dostatočne vycvičený člen SAS zomrel pri leteckej nehode. Avšak i tak sa SAS podarilo zostreliť jedno argentínske lietadlo Pucará a vrtuľník Puma.
Najznámejším prípadom nasadenia rakiet Stinger bola vojna v Afganistane, kde Američania dodali povstalcom okolo 500 (podľa iných zdrojov 1 500 – 2 000) rakiet v rámci operácie Cyclone. Neskôr sa pokúsili vykúpiť rakety späť a za 55 miliónov dolárov sa im vrátilo okolo 300 rakiet (ak je tento údaj správny, zrejme bolo skutočne dodaných viac než 500 striel, keďže väčšina z 270 zostrelov sa odohrala v Afganistane a je nutné počítať s veľkým počtom výstrelov bez zásahu cieľa kvôli nízkej kvalite obsluhy). No i tak sa niekoľko rakiet dostalo do Iránu, Severnej Kórei a k ďalším kupcom. Menej známym prípadom je zásobovanie angolského hnutia UNITA, avšak výsledky neboli také dobré ako v Afganistane. Pakistan použil tieto rakety v bojoch s Indiu a medzi ich obete sa zaradili Mi-8, MiG-21, ako aj prieskumné lietadlo Canberra. V roku 2009 sa Hamas pokúsil raketou zasiahnuť izraelský Apache, no neúspešne - raketa zasiahla guľometné postavenie Hamasu. Ten následne upustil od používania týchto rakiet.
typ | ľahká strela zem-vzduch |
pôvod | USA |
hmotnosť | 15,2 kg |
dĺžka | 1,52 m |
priemer | 70 mm |
hmotnosť hlavice | 3 kg |
efektívny dostrel | 4 800 m |
Autor: Tomáš Beňuš | Vloženo 16. 4. 2010 |
Rychlé odkazy: Doporučené odkazy | Encyklopedie elitních a speciálních sil | Terorismus | Hnutí | Technologie | Technika | Zbraně | Stavby | Osobnosti | Historie | Citáty | Slovníky | Bojová umění | Dovednosti | Armáda | Výstroj | Knihy | Taktika a strategie | Sniper | Vlajky států | Hudba | Vlajky | Любэ - Гимн России |
All information and multimedia on Specwar.info comes from a wide number of sources. If some elements (especially photos) were originally yours please consider Specwar.info to host for free. But if the copyright owners want to get in touch to have them immediately removed from this site then please contact our webmaster.