Dokumenty | Video dokumenty || Hudba || O Specwar.info | Odkazy |

Pištole a niektoré ich systémy

Problematika pištolí je natoľko obsiahla že tento príspevok len ťažko ju môže obsiahnuť celú problematiku v plnom rozsahu. Budeme sa tu zaoberať len pištoľami. Na začiatok úvod a rozdelenie.

PIŠTOLE sú krátke palné zbrane, pri ktorých sa pred výstrelom náboj (delený, alebo jednotný) nachádza v zadnej časti hlavne zvanej „nábojová komora“. Revolvery, na rozdiel od pištolí, majú nábojové komory vytvorené v otočnom bubne, ktorý je od hlavne oddelený. Pištole môžu byť:

JEDNORANOVÉ. Patria sem všetky historické zpredu nabíjané pištole s rôznym spôsobom zapaľovania prachu. Tiež jednoranové zadovkové s otočným puškovým blokovým záverom bez nábojovej schránky, alebo zo zlamovacích pušiek, stavané na výkonné najmä puškové náboje z opakovacích pušiek alebo od starších konštrukcií pušiek napr. Reminkton Rolling. Ale aj športové terčovnice so závermi rôznych systémov. Zvláštnou kategóriou pištolí sú deringery. Sú to väčšinou malé, veľkorážne, zlamovacie pištole s krátkou hlavňou. Sú jedno, dvoj, alebo aj štvorhlavňové.
OPAKOVACIE. Podmienkou zaradenia do tejto kategórie je, aby sa do do nábojovej schránky alebo zásobníka pištole naraz dalo umiestniť viac nábojov. Podmienkou funkčnosti je tu použitie jednotných nábojov. Vytiahnutie a vyhodenie vystrelenej nábojnice a znovunabitie nového náboja do nábojovej komory hlavne a tiež napnutie bicieho mechanizmu, je potrebná aktívna manuálna činnosť strelca. Sú väčšinou odvodené od opakovacích pušiek s otočným puškovým blokovým záverom stavané na puškové náboje.
SAMONABÍJACIE. Je to najviac rozšírená skupina pištolí. U nich vytiahnutie a vyhodenie vystrelenej nábojnice a znovunabitie nového náboja do nábojovej komory hlavne a s výnimkou DAO, aj napnutie bicieho mechanizmu sa vykonáva samočinnou činnosťou mechanizmu zbrane. Pre túto činnosť sa ujali konštrukcie so zvislou nábojovou schránkou, resp. schránkovým zásobníkom. Musel tu pribudnúť ešte pružinový vratný mechanizmus záveru. Strelec, po každom nabití nového náboja do hlavn musí potiahnuť jazýček spúšte a tým vystreliť. Počiatok vývinu týcho zbraní je pred koncom 19ho storočia. Spúšťový a bicí mechanizmus, neumožňuje automatický režim činnosti, t.j. streľbu dávkou. Označenie „automatická pištoľ“, pokiaľ nie je schopná strieľať dávkou, je nesprávny.
AUTOMATICKÉ. Patria sem všetky pištole, ktorých sa vykonáva samonabíjacia činnosť ako pri predošlej skupine, ale spúšťový a bicí mechanizmus tu už umožňuje aj streľbu dávkou. Tieto pištole väčšinou vznikajú adaptáciou samonabíjacích, kedy zmenou spúšťového mechanizmu pištoľ je schopná strieľať aj dávkou. Pri takej zbrani, okrem priebehu samonabíjacieho cyklu tesne po výstrele, je sledovaný aj čas potrebný na vykonanie jedného samonabíjacieho cyklu a z toho vyplývajúca teoretická kadencia zbrane pri streľbe dávkou. Potom pokiaľ strelec drží jazýček spúšte, a má prísun nových nábojov zo zásobníka, zbraň strieľa nepretržite. Napr. zo samonabíjacieho MAUSERU C 96 v 20tych rokoch vznikol „Model 712“ schopný strieľať aj dávkou. Použival sa spolu s nástavnou pažbou. Pôvodná zhora plnená nábojová schránka bola nahradená so schránkovým zásobníkom na 20 nábojov zasúvaným zo spodku zbrane. Vzhľadom na silný náboj bola dosť poruchová, kedy pri dlhodobej streľbe dávkou dochádzalo ku praskaniu niektorých jej častí. Preto streľba dávkou bola dovolená len v krajných prípadoch. V Európe sa nerozšírila. Bola exportovaná hlavne do Číny. Na automat po prepnutí schopný strieľať aj dávkou, bol transformovaný aj rakúsky GLOCK 17 na GLOCK 18, s kadenciou streľby cca 1200 rán za min. Vyprázdnenie jeho 17 nábojového zásobníka trvá 0,8 sekund, pričom v cieli je umiestnených najviac niekoľko málo prvých striel. Aj Beretta vytvorila typ BERETTA 93 R s kadenciou cca 1100 rán za min. Na Slovensku Grand Power modifikoval pištoľ K100 na K105 R. Pre, vo všeobecnosti vysokú kadenciu s veľkým rozptylom, použitie takejto zbrane pre dosiahnutie prijateľnej presnosti streľby je problematické.

Mauser 712

Beretta 93R

Pištoľ už od začiatku vyvíjaná ako automatická schopná strieľať aj dávkou, je ruský Štečkin (APS) v ráži 9 mm Makarov. Má neuzamknutú hlaveň s dynamickým záverom. Bol dodávaný s popruhovým plastovým púzdrom používaným aj ako nástavná pažba. Vyznačuje sa vysokou kadenciou, ktorá bola znižovaná pomerne zložiým spomaľovačom kadencie. Pre nevýkonný náboj a veľkú zložitosť, poruchovosť a cenu sa táto zbraň nerozšírila.

Zvláštnym prevedením sú pištole schopné strieľať kontrolovanými väčšinou dvojranovými dávkami. Napr. slovenská K102 z Grand Poweru. Pre civilný sektor sú dostupné len na zvláštne povolenie.

Pri každej palnej zbrani na základe zákona o akcii a reakcii, po výstrele projektil náboja je v hlavni hnaný dopredu, a dno nábojnice tlačí na čelo záveru dozadu. Pri samonabíjacích zbraniach, z hľadiska ich správnej funkcie, veľkosť dráhy pohybu záveru môže byť len taká, aby počas prechodu projektilu cez hlaveň, t.j. počas pôsobenia vysokého tlaku v hlavni, nedošlo k nadmernému vytiahnutiu vystrelenej nábojnice z nábojovej komory hlavne a následne k roztrhnutiu jej tenkej steny. Je to zásadný problém, ktorý sa musí u samonabíjacích zbraní riešiť. Tomuto sa zabraňuje rôznymi konštrukciami, ktoré samonabíjacie zbrane po funkčnej stránke rozdeľujú do skupín.

1. SKUPINA ZBRANÍ S NEUZAMKNUTOU HLAVŇOU (s dynamickým záverom)

Patria sem všetky samonabíjacie pištole, ktoré postrádajú uzamykací mechanizmus. Je to systém s pevnou hlavňou a s funkčným pohybom nábojnice, kedy jej dno je podopreté záverom zbrane len pôsobením sily vratnej pružiny záveru. Pri výstrele sa záver, na ktorý tlačí nábojnica začne pohybovať dozadu v rovnakom okamihu, ako sa strela začne pohybovať dopredu. Zjednodušene (trenie zanedbáme), tu platí zákon o rovnosti hybnosti kedy hybnosť hmoty záveru sa rovná hybnosti hmoty strely (M .V = m .v). Po dosadení za rýchlosť v=l/t a úprave platí, že dĺžka prekonaných dráh záveru (L) a projektilu (l), sú v nepriamej úmere ich hmotností : M.L = m.l. Dĺžka dráhy záveru, t.j. vytiahnutie nábojnice počas pohybu strely v hlavni, nesmie byť väčšia ako cca 3 mm. Pôsobenie sily vratnej pružiny záveru je zanedbateľné. Ak by jej pôsobenie malo zohrať nejakú podstatnú úlohu, tak by pružina musela byť taká silná, že by záver sa nedal rukou strelca natiahnuť. Je to skupina konštrukčne najjednoduchšia s najmenším počtom súčiastok a tým aj s najmenšou poruchovosťou. Princíp činnosti vymedzuje jej využiteľnosť pre samonabíjacie pištole stavané na náboje menších výkonov. Maximálny náboj pre použitie u takej zbrani je 9 mm Makarov. Do skupiny nepatrí 7,62 TT.

Systém s dynamickým záverom.

Systém s čiastočne uzamknutou hlavňou.

2. PIŠTOLE S ČIASTOČNE UZAMKNUTOU HLAVŇOU

Tu záver hneď po výstrele má snahu sa chovať rovnako ako u zbraní s dynamickým záverom. Ale hneď na začiatku je pohyb záveru brzdený mechanizmom rôznej konštrukcie. Počas brzdenia pohybu záveru, strela spoľahlivo stačí opustiť hlaveň a tým vysoký tlak v hlavni poklesnúť. Ďalším pohybom záveru do zadnej polohy jeho brzdenie prestane a záver sa ďalej chová ako dynamický, kedy už pri zníženom zbytkovom tlaku v hlavni nehrozí roztrhnutie vyťahovanej nábojnice. Opozdené otváranie záveru je dosiahnuté použitím dvoch valčekov uložených v šikmých drážkach puzdra záveru, približujúcim sa pri pohybu záveru dozadu a dynamicky urýchľujúcim odchod úderníka. Energia spotrebovaná na urýchlenie chodu úderníka spôsobí pribrzdenie pohybu záveru. Použitý bol len u nemeckej pištoli HK P9S. Pre pištole sa javí ako príliž zložitý a neprinášajúci žiaden osoh a preto sa neuplatnil.

3. SKUPINA ZBRANÍ S UZAMKNUTOU HLAVŇOU

Používa sa u pištolí stavaných na náboje s vyšším balistickým výkonom. Začínajúc s 9 mm Para a tiež 7,62 TT. Základná požiadavka je tu riešená spojením hlavne so záverom počas výstrelu a krátko po ňom do jedného celku. Po výstrele záverom uzamknutá hlaveň, spolu s vystrelenou nábojnicou v hlavni, sa najprv spolu na dĺžke cca 3 až 5 mm pohybujú dozadu. Po tomto zdvihu, kedy už strela stačila opusťiť hlaveň a tlak v nej poklesol, sa záver od hlavne odpája (odomyká). Hlaveň sa zastaví o svoj doraz na tele zbrane a záver pokračuje do zadnej poracovnej polohy už sám. Pritom vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Na uzamknutie hlavní i pištolí bolo vyvinutých veľa systémov. Popíšem len najznámejšie.

Systém Browning

V súčasnosti najrozšírenejším systémom uzamykania hlavní u pištolí na výkonné náboje je systém s krátkym spätným pohybom hlavne a výkyvnou zadnou časťou hlavne s jeho modifikáciami. Hlaveň, na jej vrchnej časti pred nábojovou komorou je vybavená niekoľkými vonkajšími priečnymi rebrami. Dutina záveru je ako protikus opatrená tiež priečnymi rebrami. Funguje tak, že na začiatku výstrelu vonkajšie priečne rebrá na hlavni, zapadajú do vnútorných medzirebrových medzier v závere. Účelnosť použitia väčšieho počtu rebier, podľa browningovskej klasiky, je z pevnostného hľadiska diskutabilné, lebo reakcia od spätného rázu môže skutočne byť zachytená stále len v jednej styčnej ploche dvojice rebier. Styk v ostatných styčných plohách je možný len po pružnej deformácii zaťaženej dvojice rebier. Potom, napr. pri troch dvojiciach rebier je tento styk 2x stasticky neurčitý. Teda viac rebier pri uzamykaní môže mať zmysel len vtedy, ak vystrieľaním niekoľkých tisícov nábojov sa dvojica rebier v zábere na styčných plochách natoľko opotrebí, že do záberu nastúpi aj ďalšia dvojica rebier, čo je málo pravdepodobné. Potvrdením toho názoru, je v posledných rokoch, všeobecné používanie uzamykania s jednou styčnou plochou, kde hranatý blok nábojovej komory hlavne zapadne do zväčšeného vyhadzovacieho okienka nábojníc na závere. Vysunutie rebier, resp. bloku zo záberu so záverom sa vykoná poklesom zadného konca hlavne na konci jej spoločného pohybu so záverom. Na vysunutie bolo vypracovaných niekoľko systémov. Pôvodný browningov systém je s kĺbovým závesom začapovaným do priečneho oka na spodku hlavne v oblasti nábojovej komory a do priečneho čapu v tele zbrane (Colt 1911 A1). Používaný je aj systém s uzatvorenou kulisou na hlavni riadenou krížovým čapom uchyteným v tele zbrane (SIG P210, CZ 75), resp. otvorenou kulisou riadenou ozubom uchyteným v tele zbrane (GLOCK). Posledné konštrukčné prevedenia a modifikácie systému Browning sú už konštrukčne prepracované a výrobne pomerne jednoduché. Veľkým nedostatkom systému je uhlové vychyľovanie hlavne z osi výstrelu pri jej odomykaní, čo sa prejavuje väčšími prevádzkovými vôľami medzi hlavňou, záverom a telom zbrane a tým menšou presnosťou streľby. Na vykonanie samonabíjacieho cyklu pri streľbe, sa spotrebuje pomerne malá časť z energie spätného rázu. Potom streľba, následkom zachytenia veľkého prebytku energie spätného rázu do tela zbrane a následne do ruky strelca, sa javí ako dosť tvrdá. Tento jav sa prejavuje najmä u pištolí s oceľovým, resp. hliníkovým telom. Pri moderných pištoliach, s plastovým telom, kde plast vykazuje schopnosť pohlcovania nárazov je tento jav menej výrazný. Doterajšie rozšírenie a zotrvanie u tohto systému je následok určitého konzervativizmu pri konštrukcii samonabíjacích pištolí.

Colt 1911A1 - výkyvná hlaveň Browning.

Systém s kĺbovými pákami - Luger – Patabellum P08.

Systém s nesenou závorou

Na konci 19. storočia bola v Nemecku skonštruovaná prvá pištoľ na princípe uzamykania hlavne závorou MAUSER C 96. Používajúca výkonný pištoľový náboj 7,63 Mauser. Pištoľ sa vyznačuje vysokou presnosťou, ale na druhej strane aj veľkosťou, hmotnosťou, zložitosťou a citlivosťou na znečistenie a tým spojenými nárokmi na údržbu, ale najmä cenou. Keďže má nábojovú schránku umiestnenú pred lučíkom je nekompaktná a nosí sa vo veľkom opaskovom, resp. popruhovom puzdre slúžiacom aj ako nástavná pažba. Bola používaná v armádach na celom svete, ale nie je známe, aby bola v niektorej aj oficiálne zavedená (s výnimkou vyzbrojenia príslušníkov ČEKY v porevolučnom Rusku). Zo súčasných samonabíjacích pištolí používajúcich hlavňou nesenú závoru uzamykanú do tela zbrane, zavedenými v armáde, sú nemecký WALTHER P 38, resp. povojnový WALTHER P1 s hliníkovým telom.

Walther P38.

Beretta 92FS.

Tiež súčasná talianská BERETTA 92 FS v zavedená aj v US Army, s jej odvodeninami a klonmi (brazilský TAURUS, resp. juhoafrický VEKTOR). Pracujú s krátkym spätným pohybom hlavne s uzamknutím kývavou závorou nesenou hlavňou. Pri výstrele je hlaveň závorou zasunutou do dvoch zvislých drážok, záveru s ním spojená. Po počiatočnom spoločnom pohybe záveru s hlavňou, závora nesená pohybujúcou sa hlavňou, sa zníži, jej zuby vytiahne z drážok v tele záveru a zasunie ich do drážok v tele zbrane. Hlaveň so závorou je tak fixovaná ku telu zbrane a uvoľnený záver pokračuje sám do svojej zadnej polohy. Dve zvislé drážky teleso záveru aj tela zbrane oslabujú a prenikajú správy, že už v US Army aj popraskali. Tento systém je tiež konštrukčne a výrobne pomerne náročný s veľkými nárokmi na presnosť, obrábačské kapacity a veľkosť polotovaru hlavne. Aj tu sa na vykonanie samonabíjacieho cyklu pri streľbe, spotrebuje pomerne malá časť z energie spätného rázu. Potom jej veľký prebytok, musí zachytiť telo zbrane a následne ruka strelca a spôsobuje že streľba sa javí ako dosť tvrdá. Napr. pri povojnovom WALTHERi P1 telo zbrane, vyrobené z legovanej hliníkovej zliatiny, v miestach zachytenia nárazov zubov závory a telesa záveru v jeho zadnej polohe, trpí odtlačeniami a objavovali sa tiež praskliny. Nasledovnou konštrukciou využívajúcou tento systém uzamykania je aj Walther P5. Tam už operná plocha v telese je vypodložená oceľovou vložkou. Prednosťou uzamykanie systému Walther voči systému Browning je, že počas výstrelu sa hlaveň nevychyľuje z osi výstrelu, čím sa dosahujú menšie prevádzkové vôle medzi hlavňou, záverom a telom zbrane a následne tým aj vyššia presnosť zásahov pri streľbe.

Systém s otočnou hlavňou

Uzamknutá hlaveň je otočne a posuvne uložená v telese záveru pričom sa počas otáčania odomyká. Na vonkajšom priemere hlavne je jeden šikmý riadiaci ozub zapadajúci do skrutkovicovej drážky v tele zbrane a jeden až dva uzamykacie zuby v zábere s uzamykacími protizubami v dutine telesa záveru. Môže byť aj opačné prevedenie, kedy ozub je v tele zbrane a šikmá drážka je na vonkajšom priemere hlavne. Pri výstrele, je hlaveň svojimi uzamykacími zubami zachytenými o uzamykacie protizuby v dutine telesa záveru spojená s ním do jedného celku. Po výstrele sa tento celok na krátkej dráhe pohybuje dozadu. Súčasne riadiaci šikmý ozub zapadajúc do drážky otáča hlavňou okolo jej osi o jej pracovné pootočenie. Pritom uzamykacie zuby hlavne vyjdú so záberu s uzamykacími zubami v dutine telesa záveru a zapadnú do jeho pozdĺžnych drážok. Teleso záveru je týmto odpojené od hlavne. Hlaveň sa pri ceste dozadu zastavuje o doraz na tele zbrane a záver, pôsobením zotrvačnosti a zvyškového tlaku v nábojnici, pokračuje v pohybe sám do svojej zadnej polohy a súčasne z nábojovej komory hlavne vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Systém vznikol a bol používaný ešte pred I. WW (napr. Roth - Steyr M7, Steyr 1912 a pod). Po I: WW sa uplatnil u ČS pištolí vz. 22 a vz. 24. Potom sa od neho, najmä pre technologickú náročnosť výroby hlavne a dutiny záveru, na dlhú dobu upustilo. V nedávnej minulosti sa systém použil u komerčne neúspešnej americkej pištoli Colt All Amercan 2000, tiež u talianskej Beretty 8000 Cougar, Mauseru M2. Objavila sa aj čínskej konštrukcia NORINKO. Na Slovensku je využívaný pri produkte firmy Grand Power ponúkajúci vo výkonostnom segmente armádnych zbraní pištoľ so značkou K 100 v ráži 9 mm Para.. Silové pôsobenia, ako aj vedenie záveru a uchytenie spúšťového a bicieho mechanizmu prenáša spoločný oceľový kontajner zapustený a zakolíkovaný do plastového tela zbrane vystuženým skleneným vláknom. Jej hlaveň je uzamknutá otočným a posuvným uložením v telese záveru. Tu je zvolené unikátne riešenie otáčania hlave. Drážka je zmenená na skrutkovicovú plochu je vyfrézovaná na vonkajšom priemere valca nábojovej komory hlavne. Otáčanie hlavne je riadené kontaktom skrutkovicovej plochy s vodorovným voľne otočným priečne kolmo v kontajneri umiestneným kolíkom pod hlavňou. Pištoľ sa vyznačuje neobvykle vysokou presnosťou a neobvykle malým spätným rázom.

Perspektívnou konštrukciou sa zdá byť aj nová Beretta Px4 Storm na náboj 9 mm LUGER (9x19).

Podľa všeobecného názoru a skúseností, streľba z moderných pištolí používajúcich systém s otočnou hlavňou, je oveľa príjemnejšia, ako zo zbraní používajúcich systém so závorou, alebo s výkyvnou hlavňou systému Browning. Prejavuje sa to najmä pôsobením menšieho spätného rázu do dlane ruky strelca a tým menšieho zdvihu ústia hlavne, porovnateľnú so streľbou s menej výkonnými nábojmi. Je to spôsobené tým, že na vykonanie samonabíjacieho cyklu je spotrebovaná časť kinetickej energie spätného rázu zbrane zväčšená o energiu potrebnú na otočenie telesa hlavne, ktorá potom nepôsobí ako spätný ráz. Pri výstrele, na rozdiel od systému Browning, tu hlaveň zostáva v osi výstrelu. Už sám systém uzamknutia dáva dobré predpoklady dosiahnutia minimálnych prevádzkových vôlí uloženia hlavne v závere a v tele zbrane a spolu s menším „vyhadzovaním“, aj predpoklad väčšej presnosti streľby najmä pri opakovanej, alebo automatickej streľbe dvojvýstrelami. V súčasnosti technologické problémy výroby, vzhľadom na používanie presných oceľových odliatkov a zavedením CNC obrábacích strojov, už pominuli a do popredia sa dostávajú aj otázky využívania materiálu, kde sa prihliada na spotrebu kvalitnej, teda aj drahej legovanej ocele a tiež obrábačských kapacít.

Systém s otočnou hlavňou.

Systém s kĺbovými pákami - Luger.

Systém s kĺbovými pákami

Luger je ojedinelou, ale veľmi známou konštrukciou uzamykania hlavne je uzamknutie hlavne kĺbovými pákami. Vymyslel ho na konci 19 stor. Hugo Borchardt, a vylepšil Georg Luger pri legendárnej nemeckej pištoli Parabellum 08 stavanej na rôzne náboje. Najrozšírenejší je 9 mm Luger (Para). Systém je precízny ale veľmi náročný na množstvo trieskovo obrábaných, tvarovo zložitých, vysoko presných súčiastok vyrobených s malými výrobnými toleranciami, z kvalitného materiálu, s tepelným spracovaním, s jeho malým hmotnostným využitím a a tým nevyhnutne aj drahých. Asi s týchto dôvodov už tento uzamykací systém nebol pri konštrukcii žiadnej ďalšej pištoli zopakovaný. Pištoľ tohto systému v Nemecku prestali vyrábať asi v roku 1940 a bola nahradená pištoľou Walther P38. Pri obsadzovaní Nemecka za II. WW bola cenenou trofejou. Nedzi najvzácnejšie prevedenia, ktorých cena býva astronomická, je Luger v americkej ráži . 45 ACP. Bolo ich vyrobených len niekoľko desiatok kusov.

Ojedinelou konštrukciou uzamykania hlavne je pomocou bočných valčekov (modifikácia H&K), u ČS pištoli vz. 52 zavedenou v ČS armáde. Jej prednosťou by malo byť, že hlaveň sa počas výstrelu nevychyľuje z osi výstrelu a tým sa očakávala väčšia presnosť pri streľbe. Nevýhodou je oslabenie bočnej steny záveru sedlom oporného valčeka v mieste vyhadzovacieho okienka záveru, t.j. v jeho pevnostne najnevýhodnejšom mieste. Prejavovalo sa to po dlhodobom používaní t.č. najvýkonnejšieho pištoľového náboja 7,62 x 25 mm, únavou materiálu a jeho praskaním. U tejto pištoli dochádzalo tiež aj ku pozdĺžnemu praskaniu hlavní. Bola to vo všeobecnosti nie veľmi podarená zbraň - ťažká, len SA, ergonomicky nesedela v ruke, pri výstrele s veľkým spätným rázom vyhadzovala, bola nepresná, a pod. Zaujímavosť: Od začiatku 90 rokov, kedy pištole vz. 52 sa začali vyradzovať z výzbroje armády ČR, niektoré súkromné firmy ich začali za lacné peniaze zkupovať. Prostou výmenou hlavní vyrobených v ČZ Strakonice, resp. v Zbrojovke Brno, niektorými ďalšími drobnými zmenami a celkovou repasáciou, boli upravované na použitie náboja 9 mm LUGER. Záver, vzhľadom na rovnaké dno nábojnice, nebolo potrebné upravovať. Touto zmenou zbraň veľmi získala na presnosti. Vykazovala oveľa menší spätný ráz. Nedochádza k takému veľkému namáhaniu záveru, hlavne ani tela pištole, takže tieto zbrane aj pri dlhodobých streľbách vykazujú dobré výsledky. Ale stále je o jednu generáciu pozadu.

Systém s dlhým pohybom hlavne.

Desert Eagle - otočný závorník s uzamykajúcimi zubami.

Takmer zabudnutým systémom je zbraň fungujúca uzamknutím dlhým pohybom hlavne. Tu po výstrele, hlaveň spolu so záverom vykonáva dlhý spätný pohyb do zadnej polohy záveru. Potom sa hlaveň sama vracia do prednej polohy, pritom záver čakajúci v zadnej polohe vyťahuje a vyhadzuje vystrelenú nábojnicu. Po dosiahnutí prednej polohy hlavne sa dopredu vracia aj záver a nabíja do hlave nový náboj. Je to na počet súčiastok ako aj na ich výrobu zbytočne zložitý systém, ktorý nemá nejaké výnimočné prednosti. Bol použitý len u mála pištolí. Jeho protagonistom bol maďarský konštruktér Frommer, ktorý tento systém použil aj u pištolí, keď to výkon ich nábojov už nevyžadoval.

Ako rarita uzamykania hlavne sa použilo u veľkej a ťažkej izraelskej pištoli Desert Eagle (Púštny orol) stavanej na veľmi výkonné, u pištolí bežne nepoužívané, náboje, (.357 Magnum, .44 Remington Magnum a .50AE (12,7 mm). Hmotnosť prázdnej pištole je pri 6 palcovej hlavni v závislosti od jej ráže od 1,65 do 2,06 kg. Uzamykanie je podobné ako u moderných útočných pušiek, t.j. otočný závorník s vonkajšími uzamykajúcimi zubami sa do predlženej komory hlavne. Ovládaný je piestikom z plynovej komory pod hlavňou. Táto pištoľ zatiaľ nebola v žiadnej armáde zavedená a nepoužívajú ju ani špeciálne jednotky. Vyznačuje sa asi 5násobnou cenou oproti „normálu“. Ale pri použití filmovými supermanmi vyzerá inpozantne.

Na záver iba konštatovanie, že v konštrukčných systémov pištolí bolo vymyslených niekoľko desiatok. Ku najpoužívanejším systémom sa výrobcovia, z ich veľkého množstva, dopracovali postupným prirodzeným výberom, kedy niektoré sa nepresadili, alebo boli použité len u jedného typu.

Autor: Ing. Michal Bencúr | Vloženo 12. 9. 2009 |

Úvodní stránka | Nahoru | Zpět |

All information and multimedia on Specwar.info comes from a wide number of sources. If some elements (especially photos) were originally yours please consider Specwar.info to host for free. But if the copyright owners want to get in touch to have them immediately removed from this site then please contact our webmaster.