Úvaha nad zabudnutými poistkami pištolí - Specwar.info 

Úvaha nad zabudnutými poistkami pištolí

Touto úvahou by som chcel zareagovať na názor časti odborných kruhov o niektorých automatických poistkách pištolí, ktoré sa týmto dostali na okraj záujmu ich výrobcov.

Jedná sa mi o:

  • Zásobníkové poistky.
  • Úchopové poistky.

Na začiatok by som chcel zopakovať názor odborníkov že, na rozdiel od manuálnych poistiek, akákoľvek automatická poistka prispieva k zvýšeniu bezpečnosti pri manipulácii s pištoľou. Účinnosť manuálnej poistky závisí od ľudského činiteľa a pokiaľ nie je zaistená je nefunkčná. V krízovej situácii je manuálna poistka dokonca skôr na závadu, kedy bráni inštinktívnemu použitiu zbrane.

Ad. 1 Zásobníkové poistky. Tu by som chcel zareagovať na trochu zarážajúcu informáciu v članku jedného odborného časopisu, citujem: „Obecně lze říci, že zásobníkové poistky nepatří mezi vyžadované poistné mechanizmy a jejich přítomnost sice míru bezpečnosti zvyšuje, ale nelze ji považovat za významnou“. Nie je to môj výmysel. Ale už si bohužiaľ nespomínam, že kedy a v ktorom časopise, ale dávnejšie som čítal, že v amerických odborných kruhoch boli analyzované nehody spôsobené neúmyselným výstrelom so samonabíjacích pištolí spôsobených strelcom. Došlo sa k veľmi zaujímavému záveru. A to, že najviac nehôd následkom neúmyselného výstrelu vzniká nie pri bojovom nasadení, alebo na strelnici, ale pri rozoberaní a čistení zbrane po streľbe. Platí to najmä pri americkom štýle nosenia pištole, t.j. náboj v komore hlavne, kohútik natiahnutý a zbraň zaistená. To, že sa v každej príručke sa hovorí o kontrole nábojovej komory po ukončení streľby a pred rozoberaním pištole, to každý strelec ovláda, ale v praxi asi nefunguje. A čert nikdy nespí. Pri analýzach bol zistený najbežnejší postup pri čistení zbrane.

  • Pištoľ je väčšinou rozoberaná a následne je čistená alebo inak ošetrovaná v miestnosti za stolom.
  • Pri manipulácii so zbraňou pred jej čistením môže dochádzať k mimovoľnému neúmyselnému odisteniu manuálnej poistky zbrane a tiež k mimovoľnému neúmyselnému stlačeniu jazýčka spúšte. A v prípade, že sa v komore ešte nachádza náboj a kohútik je natiahnutý (americký štýl nosenia), tak potom prestrelený stôl je to najmenej čo sa stane.
  • Najdôležitejším poznatkom týchto analýz bolo, že prvým úplne prirodzeným a automatickým úkonom ešte pred ďalšou manipuláciou s pištoľou bez ohľadu na to, že v akom stave je zbraň pred rozborkou, je vybratie zásobníka zo zbrane. Niektorí, najmä športový strelci, to zvyknú robiť ešte na strelnici.
  • Nasleduje kontrola nábojovej komory, demontáž záveru s následnou demontážou hlavne, atď.

Pri funkčnej zásobníkovej poistke, po absolvovaní prvého automatického úkonu, t.j. vybratí zásobníka zo zbrane ku odpáleniu náboja už dôjsť nemôže. Domnievam sa, že práve z takýchto dôvodov možno zásobníkové pojistky považovať za užitočné. Neviem do akej miery je to pravda, ale niekde som sa dočítal, že práve zo spomínaných dôvodov, spolu s inými opatreniami, je v USA montáž zásobníkovej poistky u pištolí nových typov už legislatívne uzákonená. Ale neviem ako je to naozaj v skutočnosti.

Ad 2. Úchopové poistky. Sú to automatické poistky, ktoré tiež vylučujú ľudský faktor. Užívatelia svoju pištoľ pri odkladaní môžu zabudnúť manuálnou poistkou zaistiť, alebo v krízovej situácii zase môžu v strese zabudnúť manuálnu poistku obistiť. Úchopové poistky, svojim stlačením fungujú automaticky tesne pred a počas streľby. Umožňujú výstrel len v prípade, ak strelec pevne uchopí rukoväť pištole, čo je vedomá úmyselná činnosť. Existujú dva konštrukčné druhy úchopových poistiek a to dlaňové a prstové.

UZI HS 2000 HK P7
Zleva: Uzi, HS 2000, Heckler & Koch P7.

Dlaňové sú rozšírenejšie, lebo poskytujú vyšší stupeň zaistenia, lebo pri odistení sa stláčajú dopredu, teda opačným smerom ako jazýček spúšte. Neúmyselný tlak na rukoväť pištole z dvoch protiľahlých strán t. j. na poistku a súčasne na jazýček spúšte je nepravdepodobný. Najznámejšia je dlaňová poistka u pištoľovej legendy Colt 1911. Vôbec, konštrukčný génius John Moses Browning a po ňom viacerí starí konštruktéri dlaňové poistky používali pravideľne vo všetkých svojich typoch. Je zabudovaná napr. aj do legendárneho izraelského samopalu UZI. Zatiaľ posledné uplatnenie našla u pôvodne chorvátskej HS 2000, teraz Springfield XD vyrábanej v USA. Výhodou dlaňových úchopových poistiek je ich konštrukčná jednoduchosť a pri zatlačení neovplyvňujú odpor ani dlžku chodu spúšte. Ich nevýhodou je odistenie zbrane ešte pred stlačením jazýčka spúšte.

Prstové úchopové poistky sa práve pre ich nižší stupeň poistenia používajú oveľa vzácnejšie. Pri odistení sa stláčajú rovnakým smerom ako jazýček spúšte. Teda je tu teoretická možnosť súčasneho zachytenia o prekážku a následného odistenia a výstrelu pri tlaku z jednej strany. Známa je len u HK P7, kde jej poisťovacia funkcia len "vedľajšou funkciou" napínania bicieho mechanizmu.

Existujú názory, že u moderných zbraní úchopové poistky nahradzujú automatické poistky reagujúce na pohyb jazýčka spúšte. Je tu problém, že pokiaľ má spoľahlivo fungovať, t.j. pri odisťovaní byť tlačená proti svojej pružine, potom zvyšuje odpor spúšte. Ale znova možno zopakovať, že akákoľvek automatická poistka prispieva k zvýšeniu bezpečnosti pri manipulácii s pištoľou a pri streľbe. Pritom súčasné použitie oboch poistiek na jednej zbrani nie je na závadu.

Takže neviem, prečo tieto popisované automatické poistné zariadenia upadli do zabudnutia.

Autor: Ing. Michal Bencúr | Vloženo 16. 2. 2008 |