Úvaha o nových kategóriach ručných palných zbraní - Specwar.info 

Úvaha o nových kategóriach ručných palných zbraní

Vojenský plánovači USA v poslednej štvrtine 20ho storočia dochádzali k záveru, že terajšia paleta ručných palných zbraní jednotlivca nie je vyhovujúca, ani úplná. Z týchto dôvodov v USA vznikol v roku 1987 program JSSAP (Joit Service Small Arms Program), kde sa určili požiadavky na nové ručné zbrane jednotlivca. Na tomto základe v Európe vznikol podobný program s názvom OICW.

OICW (Objective Individual Combat Weapon – Objektivizovaná individuálna bojová zbraň). Boli v ňom určené rámcové požiadavky, že budúca zbraň pešiaka dostávajúceho sa do priameho palebného kontaktu s protivníkom, by mala byť sofistikovanejšia útočná puška približne terajšej ráže (5,56x45 NATO), konštrukcie „bull-pup“, s veľkým podielom využitia plastov, s pravo-ľavou obsluhou, vybavená zameriavacou zväčšujúcou optikou kombinovanou s diaľkomerom, počítačom k výpočtu dráhy strely, resp. namierenia, rozšírená najmenej o granátomet s optickým zameriavačom, alebo o samonabíjaciu brokovnicu. Ale hmotnosti prototypov zbraní podľa požiadaviek OICW vychádzali nad 8 kg a aj napriek rozsiahlemu použitiu plastov, nedali sa už viac stlačiť. Aj koncepcia „bull-pup“ sa ukázala nie ako najvýhodnejšia a tak sa následne od niektorých požiadaviek upustilo. Nakoniec sa v USA skúšala nová útočná puška XM 8 vyvinutá na báze nemeckej HK G36, kde základná zbraň sa dá odnímateľne rozšíriť o ďalšiu podvesnú zbraň integrovaného tvaru a rozmerov (napr. granátomet, brokovnicu apod.).

XM8 Rifle
XM8 Rifle. (Zdroj: neznámý.)

Pri analýze bojových operácií vojnových konfliktov posledného obdobia bolo zistené, že niekedy až 80 % vojska sofistikovaných armád sa do priameho palebného kontaktu s nepriateľom s použitím ručných palných zbraní vôbec nedostane. Jedná sa najmä o vojská vykonávajúce logistické činnosti, zásobovanie, obsluhy radarov, delostrelectvo, námorníctvo, chemické vojsko, riadiči motorových vozidiel a OT, tankové osádky, piloti, pozemný personál letectva námorníctvo a tiež aj štábny a veliteľský zbor. Pre nich osobné ručné palné zbrane kategórie OICW sú zbytočne výkonné, neskladné, ťažké a tiež aj drahé. Preto boli definované požiadavky na ručné palné zbrane nových kategórií. Bolo konštatované, že palebný výkon pištole, ako osobnej obrannej zbrane jednotlivca a to aj pištole strieľajúcej dávkou je nedostatočný.

Zbrane PDW - (Personal Defense Weapon - Osobná obranná zbraň). Tieto zbrane sa uvažujú ako pobočné zbrane pre vojská, ktoré pri plnení svojich bojových úloh neprichádzajú s použitím ručných palných zbraní do priameho palebného kontaktu s nepriateľom. Majú nahradiť pištole, samopaly resp. aj útočné pušky. Pri plnení bojových úloh, by tieto zbrane netvorili hlavný prostriedok bojovej činnosti jednotlivca. Vojaci týchto skupín, ktorí sa ocitli v kritickej situácii, sa majú vyhýbať priamym palebným kontaktom s protivníkom a počkať na vyslobodenie príslušníkmi špeciálnych jednotiek. Osobné zbrane by boli použivané namiesto pištolí len v krajných prípadoch na krátku vzdialenosť, ako reakcia na priamy palebný útok pechoty nepriateľa. Potom požiadavky na vlastnosti zbraní PDW boli definované asi takéto:

  • Zbraň by mala mať rovnakú mohutnosť paľby ako klasické pechotné samopaly na pištoľové náboje.
  • Vysokú pravdepodobnosť zásahu prvou ranou a účinnosť vyradenia nepriateľa na vzdialenosť až 150 m.
  • Veľkosťou a hmotnosťou má byť na úrovni veľkej armádnej pištoli, resp. malého kompaktného minisamopalu, výkonom, presnosťou a  zastavovacou schopnosťou na úrovni klasických samopalov na pištoľové náboje.
  • Použité strelivo má mať čo najväčšiu zastavovaciu schopnosť. Musí prebiť 1,6 mm titanovú dosku, alebo 20 vrstiev nepriestrelnej vesty. A tiež bežnú oceľovú, resp. kevlarovú prilbu.
  • Mala by byť schopná strieľať jednotlivo aj dávkou obmedzenou na definovanú sériu dvoch až troch rán.
  • Vybavenosť sklopnou resp. zasúvateľnou ramennou opierkou a prednou sklopnou rukoväťou.
  • Pravoľavá obsluha. Vysoká bezpečnosť aj pri nosení zbrane s nábojom v hlavni. Vysoká spoľahlivosť pri použití rôznych druhov aj špeciálneho streliva.
  • Hmotnosť zbrane, s prázdnym zásobníkom, do 1,6 kg.
  • Prvý nosený zásobník na min. 16 nábojov.
  • Má byť vybavená lištou Picatinny, pre možnosť dovybavenia taktickými doplnkami.
  • Má mať maximálne kompaktnú a ergonomickú stavbu umožňujúcu, ako „zbrane voľných rúk“, pri plnení hlavných bojových úloh, jej stále nosenie v opaskovom, stehennom, alebo v popruhovom puzdre, alebo v taktickej veste.

Zbrane PPW - (Personal Protection Weapon - Osobná ochranná zbraň). Tieto zbrane sa uvažujú ako zmenšené zbrane PDW a výkonnejšia náhrada armádnych pištolí. Majú slúžiť ako pobočné zbrane najmä pre osádky pôsobiace v stiesnených priestoroch OT, tankov, lietadiel, helikoptér a tiež pre veliteľský zbor. Za základ konštrukcie je braný malý kompaktný samopal so zásobníkom v rukoväti a sklopnou ramennou opierou, veľkosťou a hmotnosťou na úrovni veľkej armádnej pištoli. Výkonom, presnosťou a zastavovacou schopnosťou na úrovni klasických samopalov. Hmotnosť zbrane, s prázdnym zásobníkom je stanovený na max. 1,4 kg. Niekedy sa rozdiely medzi PDW a PPW stierajú. Niektoré armádne zložky zbrane PPW považujú za zbytočné. Majú sa dať nahradiť zbraňami PDW, pokiaľ tieto budú príručné ako armádne pištole a ich TTD budú podobné ako u PDW.

IDW. Angličania vytvorili ešte jednu, zatiaľ málo známu kategóriu. Nazvali ju IDW (Individual Defense Weapon - Individuálna obranná zbraň). Už navrhli aj zbraň s názvom Bushman IDW. Zataľ táto zbraň nebola nikde publikovaná a tiež nie je jasný systémový rozdiel oproti dvom predchádzajúcim kategóriám.

Zbrane OHWS - (Offensive Handgun Weapon System - Systém ofenzívnej krátkej ručnej palnej zbrane). Určenie tejto kategórie zbraní je iné ako u predchádzajúcich troch. Spojené veliteľstvo špeciálnych operácií USA US SOCOM (U.S. Special Operations COMmand) v roku 1990 zadalo objednávku na zbraň pre špeciálne jednotky. Medzi podmienkami služobných a operačných požiadaviek JSOR (Joit Service Operational Requiremensts) bola zbraň, na rozdiel od požiadaviek na PDW, PPW a IDW, definovaná ako hlavná ofenzívna zbraň príslušníka špeciálnej jednotky pracujúceho v zvukovom utajení (záškodnícka). Mala to byť samonabíjacia pištoľ s vysokou zastavovacou schopnosťou, podzvuková pre možnosť použitia tlmiča hluku.

Boli aj úvahy, aby protichodné požiadavky na všetky nové kategórie ručných palných zbraní boli aj za cenu niektorých kompromisov, resp. ich modifikovaním splnené  jedným typom zbrane.

Súčasný známy stav: V doterajšej svetovej produkcii bolo vyvinutých viac typov zbraní, ktoré sa viac alebo menej približovali zamýšľaným požiadavkám na PPW, PDW a IDW. Návrhy začínali redukovaním zbraní veľkosti útočných pušiek (HK MP5), cez rôzne samopaly so zásobníkom pred lučíkom, cez kompaktné samopaly so zásobníkom v rukoväti, až po minisamopaly nosené v opaskovom, stehenom či popruhovom puzdre. Do tejto kategórie je počítaný aj samopal avandgardnej konštrukcie, veľkosťou blížiaci sa už k útočnej puške - belgický FN P90.

Zataľ, v súčasnosti najbežnejšou koncepciou, je použitie dynamického záveru, často so streľbou z otvoreného záveru. Ale pri použití náboja 9 mm L, musí mať záver, pre dosiahnutie prijateľnej kadencie streľby, veľkú hmotnosť (až 650 gramov) s  veľkým zdvihom (až 80 mm), alebo zložitý spomaľovač kadencie. Celková hmotnosť zbrane so zásobníkom a s 200 mm hlavňou dosahuje niekedy viac ako 2,5 kg, čo je pre zbrane PDW veľa. Schránkový zásobník je často zasúvaný do šachty pred lučíkom, t.j. zbraň je nekompaktná. Táto koncepcia sa tu javí ako anachronizmus.

Teda pod pojmom PDW a jeho viac-menej odvodeninami PPW a IDW nie je jasné, že čo by to vlastne malo byť. Zatiaľ nie je stanovená presná definícia základných konštrukčných a užívateľských vlastností. Vojenské kruhy pod pojmom PDW si predstavujú aspoň ľahký guľomet, ale s veľkosťou malého Browningu. Do kategórie PDW sa potom počíta belgický FN P90, nemecký HK MP5, ale aj český minisamopal Škorpión, čo je veľký rozdiel v ich výkonoch a užitných vlastnostiach.

Rešením môže byť kompaktný minisamopal Steyr Manlicher TMP v ráži 9 mm L, s uzamknutím otočnou hlavňou, uživateľsky dotiahnutý švajčiarskou spoločnosťou BRÜGER+THOMET na typ MP 9.

FN P90 MP9 HK MP7A1
FN P90, MP9, HK MP7A1. (Zdroj: neznámý.)

Súčasným najsofistikovanejším riešením zbraní týchto kategórií môže byť HK MP7A1 postavený na novovyvinutý náboj nižšej strednej balistickej výkonnosti 4,6x30 mm. V snahe dosiahnuť  prijateľné užívateľské vlastnosti, používa vykrištalizovanú koncepciu z útočných pušiek HK G36 so súčiastkami zmenšenými podľa rozmerov a výkonu použitého náboja. Je to odskúšané riešenie s jeho nespornými prednosťami, ale aj s negatívami spočívajúcimi najmä v zložitosti konštrukcie a tým aj v cene. Hmotnosť bez zásobníku 1,6 kg je tesne nad určenou hranicou. A svojou veľkosťou presahuje dymenzie veľkej armádnej pištoli, ktorú má nahrádzať. Aj napriek rozsiahlemu použitiu plastových a plechových výliskov sa nepodarilo udržať prijateľnú konštrukčnú a výrobnú jednoduchosť. Umiestnenie zásobníka v rukoväti už začína byť pravidlom.

Zvýšené nároky pre útočné zbrane OHWS na spoľahlivosť a trvanlivosť dané použitím zvukového tlmiča a podmienky služobných a operačných požiadaviek JSOR, nakoniec splnil len nemecký výrobca H&K, ktorý  s pištoľou modelu US SOCOM Mk 23 v ráži .45 ACP vyšiel zo súťaže výťazne. Hmotnosť prázdnej pištole s tlmičom je 1,66 kg. Neskôr sa tento program rozšíril na JCP -  Joint Combat Pistol (jednotná bojová pištoľ), resp. CP - Combat Pistol (bojová pištoľ). Nová zbraň by mala nahradiť Berettu 92F voči ktorej má armáda, po bojových skúsenostiach z Afganistanu, niektoré výhrady. Ale naraz sa program JCP z ničoho nič na jar 2006 ukončil. Aj zbývajúci program CP je značne redukovaný.

Náboje zbraní PDW, PPW, IDW a OHWS. Pri určovaní nábojov, pre tieto nové typy zbraní je ešte väčšia nevyjasnenosť a zmätok ako pri zbraniach. Okrem klasiky 9 mm L a .45 ACP, sa uvažuje s použitím nových moderných malokalibrových nábojov priemeru do 6 mm, s ľahkým projektilom (do 3,5 g), letiacim vysokou rýchlosťou (nad 700 m/s). Napr. americký .224 BOZ so strelou z náboja .223 Rem, alebo belgický 5,7 x 28 mm, nemecký HK 4,6 x 30 mm, český .17 LIBRA a tiež druhý veľmi zaujímavý český 224 VOB, Ing. Vobořila, so strelou z  .223 Rem, a nábojnicou zo 7,62 x 25 TT (7,63 Mauser) zoškrtenou na projektil 5,56 mm. Strely týchto moderných malorážových nábojov s vysokou rýchlosťou a tým aj kinetickou energiou, na 200 m bez problémov prerážajú všetky „neprestrelné“ vesty, aj všetky vojenské prilby.

Náboje pre útočné pištole OHWS. Vzhľadom na požiadavku utlmenia aerodynamického tresku zvukovým tlmičom je použitie nadzvukového streliva vylúčené. Potom vzhľadom na požadovanú čo najvyššiu zastavovaciu schopnosť bol určený americký podzvukový náboj .45 ACP. Tento okrem dvoch svetových vojen bol overený vo Vietname a v Afganistane, kde vykazoval vyššiu zastavovaciu schopnosť ako 9 mm L. Druhým z možných kandidátov môže byť nový rakúsky náboj .45 GAP (Glock Automatic Pistol). Zlučuje dobré a  vylučuje negatívne vlastnosti dvoch najbežnejších nábojov 9 mm Luger a .45 ACP, z ktorých vznikol. Rýchlosťou je podzvukový, (max. 310 m/s) ale má vyššiu kinetickú energiu a zastavovaciu schopnosť ako obidva východzie náboje. Svojou dĺžkou sa blíži ku náboju 9 mm L. Ale, či na jeho použitie pristúpia Američania so svojím zavedeným a takmer posvätným nábojom .45 ACP je otázne? Ekonomická stránka zavedenia tu asi zohrá významnú úlohu.

Druhou európskou cestou (Ruskou) je použitie 9 mm nábojov s novými strelami s oceľovým alebo s ochudobneným uránovým jadrom, resp. s jadrom z karbidu wolframu. Tieto nové náboje sú schopné prebíjať aj slabo pancierované ciele. Skúša sa tiež s použitie podkaliberného streliva bežnej ráže, s  tvrdým jadrom vyčnievajúcim z umelohmotnej košieľky rozpadávajúcej sa po opustení hlavne. Cieľ je potom zasiahnutý už len strelou malého priemeru a veľkej rýchlosti. Tieto náboje, sú však drahé, teda zatiaľ nevhodné pre všeobecné zavedenie. Problémom je tiež absolútny nedostatok informácií o danej problematike zo strany Ruska.

Takže uvidíme ako sa bude situácia vyvíjať.

Autor: Ing. Michal Bencúr | Vloženo 9. 4. 2008 |