Zbrane PDW a im podobné - príčiny vzniku a popis
Pri analýze bojových operácií vojnových konfliktov v tomto období bolo zistené, že niekedy až 80 % vojakov sofistikovaných armád sa do priameho palebného kontaktu s nepriateľom s použitím ručných palných zbraní vôbec nedostane. Jedná sa najmä o špecialistov, vojská vykonávajúce logistické činnosti, zásobovanie, obsluhy radarov, delostrelectvo, chemické vojsko, riadičov motorových vozidiel a OT, tankové osádky, pilotov, opravárov, mechanikov, pozemný personál letectva, námorníctvo a tiež aj štábny a veliteľský zbor, atď. Nové zbrane OICW vyvíjané v poslednej štvrtine 20ho stor. sú pre nich, ako ich osobné ručné palné zbrane zbytočne sofistikované, výkonné, neskladné, ťažké a tiež aj drahé. Ale, aj tak je potrebné tieto vojská vyzbrojiť vhodnými druhmi pobočných zbraní použiťeľných v kritických obranných bojových podmienkach. Bolo tiež konštatované, že palebný výkon pištole, a to aj pištole strieľajúcej dávkou je nedostatočný. Preto boli definované požiadavky na ručné palné zbrane nových kategórií pod spoločným názvom PDW (Personal Defense Weapon - Osobná obranná zbraň).
Zbrane PDW - sa volajú aj „Zbrane sebeobrany“. Uvažujú ako pobočné obranné zbrane pre vojská, ktoré pri plnení svojich bojových úloh s použitím ručných palných zbraní neprichádzajú do priameho palebného kontaktu s protivníkom. Tieto zbrane, nemajú tvoriť hlavný prostriedok ich bojovej činnosti. Vojaci týchto profesií, ktorí sa ocitli v kritickej situácii, sa majú vyhýbať priamym palebným kontaktom s protivníkom a počkať na vyslobodenie príslušníkmi špeciálnych jednotiek. Zbrane PDW by boli použivané len v krajných prípadoch, ako nevyhnutná reakcia na neodvratný priamy palebný útok nepriateľom.
Požiadavky na zbrane PDW boli stanovené v dokumente NATO 1.2. v PFP (NAAG-LG/3) D(2001) 6-REV1-MULTIREF, takto:
- je to zbraň osobnej obrany, ktorá sa použije len v krajných situáciách, kedy užívateľ je priamo ohrozený protivníkom a možno ju použiť v boji len pre obranu na krátku vzdialenosť;
- je ľahká, odolná, využívajúca moderné technológie a materiály;
- pravo-ľavá obsluha, je nenáročná na prípravu ku streľbe, na obsluhu a údržbu;
- má zlepšenú bezhlučnosť a nízku optickú identifikáciu;
- je multifunkčná, využívajúca bežné stavebnicové konštrukcie;
- má vylepšený zastavovací účinok, zabezpečujúci odovzdanie energie strely cieľu, zneškodnenia protivníka a nízke logistické náklady;
- je na náboj s vylepšeným strelným prachom za účelom zvýšenia energie-nižší objem;
- má menšiu hmotnosť ako 2000 g a s kapacitou prvého zásobníka min. 20 nábojov;
- je použiteľná pre osobnú obranu do 50 m, pre blízku obranu do 100 m, kde je požadované zneschopnenie protivníka, alebo do 200 m, kde je požadované umlčenie protivníka;
- je schopná zasiahnuť cieľ na 50 m s pravdepodobnosťou 0,9 a na 150 m s pravdepodobnosťou 0,5. Cieľ je definovaný podľa STANAGu 4512, ako nekryte ležiaca figúra s neprestreľnou vestou, podľa CRISAT pozostávajúcou z titanového plátu hrúbky 1,6 mm + 20 vrstiev kevlaru. Zneschopnenie a umlčenie je definované STANAGom 4513, kde prodleva medzi zásahom a zneschopnením by mala byť kratšia ako 5 s, minimálna doba opetovného bojového nasadenia je 6 hodin;
- musí fungovať za akéhokoľvek počasia, 24 hodín denne. Musí byť vhodná pre použitie u letectva, pozemných a námorných síl.
Podľa iných prameňov sú požiadavky definované všeobecnejšie, mierne pozmenené, resp. doplnené.
- Zbraň by mala mať mohutnosť paľby, výkon, presnosť a zastavovacou schopnosťou na úrovni klasických samopalov na pištoľové náboje.
- Použité strelivo má mať čo najväčšiu zastavovaciu schopnosť. Musí prebiť 1,6 mm titanovú dosku spolu s 20 vrstvami kevlaru nepriestrelnej vesty. A tiež bežnú vojenskú oceľovú, resp. kevlarovú prilbu.
- Mala by byť schopná strieľať jednotlivo aj dávkou obmedzenou na definovanú sériu dvoch až troch rán. Táto požiadavka bola pre nutnosť pridania ďalšieho mechanizmu zvyšujúceho zložitosť zbrane zrušená.
- Vybavenosť sklopnou resp. zasúvateľnou ramennou opierkou a prednou sklopnou rukoväťou.
- Pravoľavá obsluha. Vysoká bezpečnosť aj pri nosení zbrane s nábojom v hlavni. Vysoká spoľahlivosť pri použití rôznych druhov aj špeciálneho streliva.
- Veľkosťou a hmotnosťou má byť na úrovni malého kompaktného minisamopalu, Hmotnosť nabitej zbrane, od roku 1993 je do 1,4 kg. Pôvodná (nereálna) požiadavka bola 0,7 kg.
- Prvý nosený zásobník na min. 16 nábojov.
- Má byť vybavená lištou Picatinny, pre možnosť dovybavenia taktickými doplnkami.
- Má mať maximálne kompaktnú a ergonomickú stavbu umožňujúcu, ako „zbrane voľných rúk“, pri plnení hlavných bojových úloh, jej stále nosenie v opaskovom, stehennom, alebo v popruhovom puzdre.
Zbrane PPW - (Personal Protektion Weapon - Osobná ochranná zbraň). O tejto kategórii sa zatiaľ len uvažuje. Tieto zbrane niektorými zložkami zaintresovaných armád sa uvažujú ako zmenšené zbrane PDW a výkonnejšia náhrada armádnych pištolí. Majú slúžiť ako pobočné zbrane najmä pre obsluhy pôsobiace v stiesnených priestoroch OT, tankov, lietadiel, helikoptér a tiež najmä pre veliteľský zbor pôsobiaci vo vojnových oblastiach. Za základ konštrukcie je určený malý kompaktný mini samopal so zásobníkom v rukoväti a sklopnou ramennou opierou, veľkosťou a hmotnosťou na úrovni veľkej armádnej pištoli nosenej v puzdre. Výkonom, presnosťou a zastavovacou schopnosťou na úrovni samopalov. Hmotnosť zbrane, s prázdnym zásobníkom je stanovený na max. 1,4 kg. Niekedy sa rozdiely medzi PDW a PPW stierajú. Niektoré armádne zložky zbrane PPW považujú za zbytočné. Majú sa dať nahradiť zbraňami PDW, pokiaľ tieto budú príručné ako armádne pištole a ich TTD budú podobné ako u PPW.
IDW. Angličania tiež vymysleli jednu zatiaľ málo známu kategóriu. Nazvali ju IDW (Individual Defense Weapon - Individuálna obranná zbraň). Už navrhli aj zbraň s názvom Bushman IDW. Zataľ táto zbraň nie je záma a tiež nie je jasný systémový rozdiel oproti dvom predchádzajúcim kategóriám.
CPW. Spoločnosť ST Kinetiks Singapore vyvinulo sofistikovanú malú submachine gun v ráži 9x19 s tým, že môže byť aj v ráži 4,6x30 HK, alebo 5,7x28 FN, s vyťahovacou ramennou opierkou. Nazvala ju CPW (Compakt Defense Weapon - Kompaktná obranná zbraň ). Svojimi parametrami (dĺžka hlavne 180 mm, hmotnosť 1,5 kg, dĺžka zbrane 350/500 mm) by sa tiež mohla zaradiť medzi zbrane PDW.
Súčasný známy stav
Pod pojmom PDW a jeho viac-menej odvodeninami PPW, IDW aj CPW nie je úplne jasné, že čo by to vlastne malo byť. Vojenské kruhy si niekedy predstavujú zbraň s bojovými vlastosťami ľahkého guľometu, s veľkosťou menšej pištole. Počíta satu belgický samopal avandgardnej konštrukce FN P90 veľkosťou blížiacou sa k útočným puškám, nemecký HK MP5, americký INGRAM, ale aj český minisamopal Škorpión, čo je veľký rozdiel v ich výkonoch a užitných vlastnostiach. Bolo vyvinutých veľa typov automatických zbraní, ktoré sa viac alebo menej približovali zamýšľaným požiadavkám. Návrhy začínali redukovaním zbraní veľkosti útočných pušiek, cez rôzne nové samopaly so zásobníkom pred lučíkom, cez kompaktné samopaly so zásobníkom v rukoväti, až po minisamopaly nosené v puzdre. Zatiaľ, v súčasnosti najrozšírenejšou konštrukčnou koncepciou malých automatických zbraní strieľajúcich dávkou (minisamopalov), je použitie dynamického záveru, väčšinou so streľbou z otvoreného záveru. Ale pri použití klasického náboja 9 mm L, musí mať záver, pre dosiahnutie prijateľnej kadencie streľby, veľkú hmotnosť (až 600 gramov) s veľkým zdvihom (až 80 mm), alebo pomerne zložitý spomaľovač kadencie. Celková hmotnosť zbrane so zásobníkom a so 180 mm hlavňou dosahuje niekedy viac ako 2,5 kg, čo je pre zbrane PDW veľa. Schránkový zásobník je často zasúvaný do šachty pred lučíkom, t.j. zbraň je nekompaktná. Tieto koncepcie sa tu javia ako anachronizmus.
FN P90.
HK MP5.
MAC-10.
Colt SCAMP.
Bolo vyvinuto niekoľko už sofistikovaných zbraní ako boli napr. už v roku 1989 nemecký pokusný PDW HK GIAT v ráži 5,7x22, belgická 7,92 VBR-B Compact, výrobcu Van Bruaene Rika v klasike 9x19L alebo, aj s novým nábojom 7,92x24 mm, americký Marshal Arms INC na pištoľové náboje. Jeho zaujímavosťou je 50ranový zásobník položený na vrchu zbrane s nábojmi situovanými vodorovne kolmo na os zbrane (podobne ako u FN P90). Je tu tiež americký Colt SCAMP (Smal CAliber Macine Pistol) s novým nábojom 5,56x29. Je to skôr pištoľ bez ramennej opierky strieľajúca dávkou (1500 / min). Riešením môže byť aj kompaktný minisamopal pôvodne Steyr Manlicher TMP v ráži 9 mm L, s uzamknutím otočnou hlavňou, uživateľsky dotiahnutý švajčiarskou spoločnosťou BRÜGER+THOMET na typ MP9.
7,92 VBR-B Compact.
7,92 VBR-B Compact.
Brügger & Thomet MP9.
Súčasným najsofistikovanejším európským riešením zbraní týchto kategórií môže byť nemecký HK MP7 A1 vyvinutý roku 1999 na nový náboj nižšej strednej balistickej výkonnosti 4,6x30 mm. Používa koncepciu z útočných pušiek HK G36 so súčiastkami zmenšenými podľa rozmerov a výkonu náboja. Jeho nespornými prednosťami je, že je to odskúšané riešenie, ale aj s negatívami spočívajúcimi najmä v zložitosti konštrukcie a tým aj v cene. Svojou veľkosťou presahuje dymenzie minisamopalu aj veľkej armádnej pištoli, ktorú má nahrádzať. Pre nosenie v puzdre sa javí ako dosť veľký. Aj napriek rozsiahlemu použitiu plastových a plechových výliskov sa nepodarilo dosiahnuť prijateľnú konštrukčnú a výrobnú jednoduchosť. Zdá sa, že nemeckí konštruktéri niekedy, na rozdiel od ruských, nevedia si stanoviť hranicu, kedy snaha po zdokonaľovaní začína spôsobovať neúmerné zvýšenie zložitosti, ale už neprináša očakávaný efekt. Kompaktné umiestnenie zásobníka v rukoväti už začína byť pravidlo.
SR-2 Veresk.
SR-2 Veresk.
Ruská cesta
Druhou cestou, ktorú nemožno opomenúť je v Ruská. Rusi išli cestou skúšania rôznych 9 mm nábojov s rôznymi projektilmi schopnými prebíjať aj slabo pancierované ciele. Skúšalo sa tiež použitie podkaliberného streliva bežnej ráže, s tvrdým jadrom vyčnievajúcim z umelohmotnej košieľky rozpadávajúcej sa po opustení hlavne. Po rokoch laborovania, ale ostali pri 9 mm. Ďalej skúšali už len strely s novou konštrukciou a účinnejšími laboráciami prachu. Roku 1990 bol v Rusku popri mnohých iných pokusných vyvinutý nový náboj 9x21 mm. Ten má 1,5 až 2 krát porážací účinok ako starý ruský 9 mm Makarov, ktorý by mal nahradiť. Na rovnaké TTD náboja, t.j. s rovnakou navážku prachu ako u západných im postačila len 21 mm dlhá nábojnica, čo sa prejavilo konštrukciou kratšieho náboja, ktorý vyžaduje užší zásobník a následne užšiu pištoľovú rukoväť zbrane, ktorá lepšie sadne do ruky.
K novému náboju bol vyvinutý, vedľa mnohých iných, aj malý samopal SR-2 Veresk. V snahe dosiahnuť dobré užívateľské vlastnosti, použili odskúšané riešenie z Kalašnikova s časťami upravenými podľa rozmerov a výkonu použitého náboja. Popri prednostiach, sú tu aj negatíva spočívajúce v zložitejšej konštrukcii, ale nie až natoľko zložitej ako u HK MP7, ktorý je zase možno "vymakanejší".
Pre podobnosť riešení dvoch najsofistikovanejších PDW, ruského SR-2 a nemeckého HK MP7, možno vykonať aj malé porovnanie. Zásadný rozdiel je v použitých nábojoch. Ruské 9x21 mm verzus nemecké 4,6x30 mm. Záverový mechanizmus oboch PDW je redukciou útočných pušiek na minisamopal. Rusi stvorili SP-2 redukciou Kalašnikova, Nemci pri HK MP 7, urobili to isté z útočnej pušky HK G36. Systémy uzamykania hlavne (čím dosiahli priateľne nižšiu hmotnosť záveru) sú veľmi podobné - záver s otočným závorníkom, kde jeho nosič je ovládaný cez piestik tlakom plynov z plynovej komory. Nemecký má kladívkový bicí mechanizmus, u ruského SR-2 sa v infomateráloch píše, že na rozdiel od AK, má jednoduchší úderníkový bicí mechanizmus. Dĺžka hlavne u ruskej zbrani nie je známa, u nemeckej je to 180 mm. Páka poistky u ruského PDW je typu AK na pravej strane puzdra záveru. U nemeckého sú poistky tri a to prvá je typu Glock v jazyčku spúšte. Ďalšia je pištoľová zvislá úderníková poistka a tretia je manuálna páčková na oboch stranách púzdra záveru. Záchyt zásobníku u ruského je obojstranne prístupný v tvare zvislého jazýčka umiestneného vo vybraní rukoväte za jazýčom spúšte s možnosťou obojstranného uvoľnenia zásobníka ukazovákom strieľajúcej ruky, nemecký má dvojstranné HKovské vodorovné páčky ako u pištolí USP. Nemecký PDW má vyťahovaciu ramennú opierku s neotočnou botkou, ruský má otočnú opierku rámovej konštrukcie so samonastaviteľnou otočnou botkou, ktorá sa v kľudovej polohe zhora priklopí na púzdro zbrane. U ruského prevedenia PDW po sklopení pažby a prednej rukoväte je všetko kompaktnejšie poskladané, vhodnejšie na nosenie po zasunutí do púzdra. Z nemeckého sa možno lepšie strieľa, ale je menej kompaktný a menej vhodný na nosenie. Na konci hlavne má ruský PDW kompenzátor zdvihu, nemecký má tam štrbinový tlmič plameňa. Rozmery a hmotnosti u oboch PDW sú, porovnateľné. Problémom je nedostatok informácii o ruskom PDW SR-2, včítane použitého náboja.
Ďalší ruský PDW z produkcie zbrojovky KBP v Tule, ktorým vraj už boli vyzbrojené aj niektoré ruské pravidelné jednotky pod názvom PP 2000 v ráži 9x19 L. Veľkosť 340/582 mm, hlaveň 182 mm, zásobníky na 20, resp. 44 nábojov. Môže mať vyťahovaciu, alebo nabok sklopnú ramennú opierku. Samozrejme môže byť vybavená pikatínny lištami na ovešanie zbrane streleckou bižutériou. Váži prijateľných 1,4 kg. Kadencia cca 600/min, bojové použitie do 200 m. Podľa kusích informácií, vyznačuje sa jednoduchou konštrukciou typickou pre ruské zbrane.
PP-2000.
PP-2000.
Náboje zbraní PDW, PPW a IDW
Pri určovaní nábojov je ešte väčšia nevyjasnenosť a zmätok ako pri zbraniach. Okrem klasiky 9 mm L sa uvažuje s použitím nových moderných malokalibrových nábojov priemeru do 6 mm, s ľahkým projektilom (do 3,5 g), letiacim vysokou rýchlosťou (nad 700 m/s). Napr. americký .224 BOZ so strelou z náboja .223 Rem, alebo belgický 5,7 x 28 mm, nemecký HK 4,6 x 30 mm, český .17 LIBRA a tiež druhý zaujímavý český 224 VOB, so strelou z .223 Rem, a nábojnicou zo 7,62 x 25 TT (7,63 Mauser) zoškrtenou na projektil 5,56 mm. Belgický 7,92x24 mm, výrobcu Van Bruaene Rik. Ako rarita tu bolo u HK vyvinuté aj beznábojnicové strelivo podobné ako do HK G11 4,73x25 PDW so strelou hmotnosti 2,75 a rýchlosťou 585 m/s. Strely týchto moderných malorážových nábojov s vysokou rýchlosťou a tým aj kinetickou energiou, na 200 m bez problémov prerážajú všetky „neprestrelné“ vesty, ako aj všetky vojenské prilby. Teda vyhovujú požiadavkám NATO. Je tu ešte jeden aspekt. Pri strelách mikrorážových nábojov, aby ich strely odovzdali celú svoju kinetickú energiu cieľa a tým sa docielil ich zastavovací účinok, je potrebné po vniknutí strely do cieľa vyvolať tzv. "tumbling", kedy jej dráha sa "zlomí" a nedefinovane väčšinou naprieč v ňom rotuje. Následkom spôsobovania veľkých vnútorných dutín v tkanive cieľa, strela mu odovzdá celú svoju kinetickú energiu. Tento efekt je už na hranici humánnosti, lebo spôsobuje poranenia veľkého rozsahu a to aj pri zasiahnutí cieľa z hľadiska ohrorenia života na bezvýznamnom mieste a vyvolaním následného traumatického šoku, vo väčšine prípadov spôsobuje smrť zasiahnutého. Tento efekt vyšiel je známy po použití útočných pušiek M 16 vo Vietname. Pri jeho použití v zbraniach PDW sa akosi taktne mlčí. Takže uvidíme ako sa bude situácia v oblastí zbraní PDW vo svete ďalej vyvíjať.
Autor: Ing. Michal BENCÚR | 13. 3. 2009 |